Jozef Sabovčík, ktorý získal na zimných olympijských hrách (ZOH) v
Sarajeve v roku 1984 bronzovú medailu, oslávi v pondelok 4. decembra 60
rokov. "Najviac si vážim olympijskej medaily, ale na druhej strane
obhájenie titulu majstra Európy je pre mňa v podstate skoro na rovnakom
mieste. Samozrejme, čo sa týka kariéry, to že som získal olympijskú
medailu sa nedá porovnať s majstrom Európy, pretože olympijská medaila
predsa len v celom svete znamená oveľa viacej. Aj kvôli tomu sa mi
kariéra predĺžila až cez 50-tku," vyznal sa pre TASR jubilant Sabovčik.
Ako zdôraznil, pre neho bol vždy vzorom legendárny Ondrej Nepela.
"Nie každý má možnosť vyrastať na ľade s olympijským víťazom. Strašne mi
to pomohlo v mojej kariére hlavne v tom, ako on pristupoval k tréningu.
Ďalšími mojimi idolmi boli hlavne Robin Cousins, ktorý bol tiež
olympijským víťazom v 80. roku. Zhodou okolností sa stal majstrom Európy
na tom istom zimnom štadióne, kde ja som vyhral svoje prvé majstrovstvá
Európy. Takže to bolo také symbolické," spomínal ďalej Sabovčík.
Okrem vzácneho olympijského bronzu má Sabovčík na svojom konte nemenej
významné dva tituly európskeho majstra (1985, 1986) a v roku 1983 na
majstrovstvách Európy (ME) získal striebro. Jeho bohatú aktívnu kariéru
zdobí aj šesť titulov majstra Československa. Ziskom bronzového
olympijského kovu sa zaradil za legendy slovenského krasokorčuľovania
Nepelu, zlatého zo ZOH v Sappore (1972) a Karola Divína, strieborného zo
ZOH v Squaw Valley (1960).
Do histórie svetového krasokorčuľovania sa zapísal štvoritým skokom -
odpichnutým rittbergerom, ktorý sa mu podarilo skočiť 31. januára 1986 v
Kodani ako prvému na svete. Toto prvenstvo sa na základe vyjadrení
niektorých rozhodcov, ktorí tvrdili, že sa Sabovčík pri skoku dotkol
zeme, pripisuje často aj Kanaďanovi Kurtovi Browningovi.
Sabovčík sa narodil 4. decembra 1963 v Bratislave. S krasokorčuľovaním
začal ako šesťročný vďaka babke, ktorá ho k tomuto náročnému športu
priviedla. Absolvent bratislavského Gymnázia Ladislava Novomeského
krasokorčuliarsky rástol pod rukami trénerských legiend Hildy Múdrej,
Ľudmily Lojkovičovej a Agnesy Búřilovej. "Musím aj spomenúť moju
trénerku na ľade pani Anderlovú, ktorá sa ma ujala hneď na začiatku. Na
suchu to bol zase Ladislav Zacharides a hlavne doktor Jozef Mračna,
ktorý sa mi staral o koleno," vysvetlil jubilant.
Talent a veľký skokový potenciál sa mu podarilo pretaviť aj do šiestich
(1980, 1981, 1982, 1983, 1984, 1986) titulov majstra Československa. V
roku 1985 vyhral tiež prestížne zámorské podujatia Americkú a Kanadskú
korčuľu.
Športovú, v tom čase amatérsku kariéru Sabovčíka sprevádzali aj mnohé
zranenia. V roku 1986 sa podrobil trom náročným operáciám kolena, po
ktorých bol donútený ukončiť aktívnu činnosť.
Najprv odišiel do Nemecka, kde trénoval deti. Neskôr zakotvil v Toronte,
kde pracoval ako zástupca firmy s hudobninami. Po stretnutí s kanadským
krasokorčuliarom Tollerem Cranstonem začal znovu trénovať a ako prvý na
svete sa naučil skákať salto dozadu s dopadom na jednu nohu. Už ako
kanadský občan a profesionálny krasokorčuliar do roku 2013 vystupoval v
mnohých krasokorčuliarskych show či exhibíciách.
Počas otváracieho ceremoniálu ZOH v Salt Lake City v roku 2002 si
Sabovčík vyslúžil celosvetovú pozornosť, keď v pohybovej kreácii
stvárnil v jednej z hlavných úloh programu oheň. Pôsobil tiež ako atašé
slovenskej olympijskej výpravy.
Legenda slovenského krasokorčuľovania žije v súčasnosti v Spojených
štátoch amerických práve v meste Salt Lake City. Dvakrát sa oženil,
najprv s Tracy Weinmanovou a neskôr s Jennifer Veriliovou. Má dvoch
synov Bladea a Jozefa Jadena.
Milovník hudby a maľovania, ktorý na ľade prezentoval imidž rockového
rebela s dlhými vlasmi, sa v roku 2011 rozhodol hľadať svojich
pokračovateľov aj na Slovensku. V spolupráci s občianskym združením (OZ)
Jumping Joe, ktoré nesie názov jeho prezývky, pripravil otvorenie
kurzov krasokorčuľovania pre malé deti.
V roku 2012 súťažili desiatky detí z bratislavských základných škôl o
Putovný pohár Jozefa Sabovčíka, aj túto akciu zorganizovalo OZ Jumping
Joe. Profesionálnu kariéru ukončil v roku 2016 vystúpením v rámci
exhibície na ME v Bratislave.
"Momentálne sa stále venujem trénerskej práci. Naďalej spolupracujem s
českou krasokorčuliarkou Eliškou Březinovou, ktorá ešte ďalej pokračuje
vo svojej kariére. Trénujem však aj iné dievčatá. Vyše roka
spolupracujem s Andreou Montesinosovou Cantuovou, ktorá reprezentuje
Mexiko. Máme všelijaké medzinárodné dievčatá, aj zo Spojených štátov
odtiaľto z Utahu. Napríklad Hannah Herrerová, ktorá skončila šiesta na
majstrovstvách USA juniorov , e dnes v tíme USA. Rovnako 15-ročná Ella
Kimová je v tíme USA a obe majú veľkú perspektívu," prezradil pre TASR Sabovčík.
Hold kariére Sabovčíka vzdali v novembri 2019 hviezdy svetového
krasokorčuľovania na čele s olympijskými víťazmi Alexejom Jagudinom,
Adelinou Sotnikovovou, Tatianou Totmianinovou, Maximom Marininom i
Romanom Kostomarovom. Na exhibícii Fire on Ice, ktorá sa konala na
Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave a aj v Ostrave sa Sabovčík,
ktorý bol vtedy po operácii nezúčastnil, ale fanúšikom poslal aspoň
odkaz prostredníctvom obrazovky.
"Na Fire on Ice som sa pripravoval s číslom, do ktorého by bola
zakomponovaná celá moja rodina. Bohužiaľ som musel podstúpiť dve
operácie chrbtice. Tá druha bola pre to, že som sa snažil vrátiť na ľad
rýchlejšie, než som mal. Veľmi ma mrzí, že som sa nemohol na exhibícii
zúčastniť," dodal Sabovčík.